Peter a Ján zatknutí
1Kým Peter a Ján hovorili k ľudu, kňazi a saduceji na nich priviedli veliteľa chrámovej stráže: 2boli totiž veľmi rozhorčení, že Peter a Ján učia v chráme a hlásajú, že Ježiš vstal z mŕtvych. 3Zatkli ich teda, a keďže už bol večer, uvrhli ich do druhého dňa do väzenia. 4Ale mnohí, ktorí počuli Božie slovo, uverili, takže počet veriacich vzrástol asi na päťtisíc.
5Na druhý deň zasadla v Jeruzaleme židovská veľrada – politickí a náboženskí predstavitelia a znalci Zákona – 6za prítomnosti veľkňaza Kaifáša, jeho predchodcu Annáša, Jána, Alexandra a ostatných príslušníkov z veľkňazského rodu. 7Dali si predvolať Petra a Jána a začali ich vypočúvať: „Akou mocou a v mene koho ste to urobili?“ 8Tu Peter, keďže bol naplnený Duchom Svätým, odpovedal: „Vážení vodcovia a predstavitelia ľudu! 9Ak nás vyšetrujete pre dobro, ktoré sme spôsobili chromému človeku, a chceli by ste vedieť, kto ho uzdravil, 10tak vyhlasujeme pred vami aj pred celým izraelským národom, že sa to stalo v mene Mesiáša, Ježiša z Nazareta, ktorého ste ukrižovali, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych. Vďaka jeho moci stojí tento človek pred vami zdravý. 11Na Ježiša sa vzťahujú slová Písma: ‚Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa kameňom základným, najdôležitejším v celej stavbe.‘ 12Len v ňom je záchrana. A niet na celom svete iné meno, ktorého by sa mohli ľudia dovolávať, ak chcú byť zachránení pre večnosť.“
13Členovia veľrady boli prekvapení, akí sú Peter a Ján smelí a presvedčiví. Poznali ich totiž ako Ježišových spoločníkov – jednoduchých a nevzdelaných. 14A keď videli uzdraveného človeka, ktorý tam stál s apoštolmi, nedokázali proti nim nič povedať. 15Prikázali apoštolom, aby opustili zasadanie a začali sa medzi sebou radiť: 16„Čo s nimi urobíme? Nemôžeme poprieť, že vykonali veľký zázrak, veď to videl celý Jeruzalem. 17Ale musíme zabrániť, aby sa tie ich reči ďalej šírili. Prísne im pohrozíme a zakážeme hovoriť o Ježišovi.“ 18Zavolali ich späť a zakázali im o Ježišovi hovoriť a učiť o ňom. 19Ale Peter a Ján odpovedali: „Posúďte sami, či je v Božích očiach správne, aby sme viac poslúchali vás ako Boha? 20Nemôžeme predsa mlčať o tom, čo sme videli a počuli!“ 21Znovu im pohrozili, ale napokon ich prepustili, lebo nenašli nič, za čo by ich mohli potrestať. A navyše sa báli, že by sa ľudia mohli búriť, lebo všetci oslavovali Boha za to, čo sa stalo. 22Veď ten chromý, ktorý bol zázračne uzdravený, mal už vyše štyridsať rokov.
